Poslanci v zrýchlenom procese jednomyseľne podporili návrh na zrušenie
mimoriadnej dane vo výške 20 leva (10,22 eura) za megawatthodinu (MWh)
za tranzit ruského plynu z plynovodu TurkStream smerom do Srbska a
Maďarska. Táto daň bola schválená 13. októbra a mala za cieľ "znížiť zisky"
ruského energetického koncernu Gazprom. Ukázalo sa však, že je ťažké ju
presadiť, keďže ruský plynárenský gigant nikdy nezaplatil Sofii žiadnu
sumu za objemy, ktoré prepravil cez územie Bulharska.
Budapešť aj Belehrad, ktoré sú stále silne závislé od ruských dodávok
energií a chcú si udržať dobré vzťahy s Kremľom, označili daň za tranzit
za "nepriateľský krok" a tvrdia, že ohrozil ich energetickú bezpečnosť.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó cez víkend pohrozil,
že bude vetovať snahu Bulharska o vstup do schengenskej zóny, ak bude
naďalej požadovať túto daň.
"Niekoľkokrát som (maďarskému premiérovi) Viktorovi Orbánovi povedal,
že táto daň nie je namierená proti Maďarsku. Pravdepodobne majú nejaké
podozrenie, alebo to používajú ako zámienku, aby nás zablokovali," povedal bulharský premiér Nikolaj Denkov v nedeľu (17. 12.) v rozhovore pre televíziu.
"Je dôležité odstrániť túto prekážku," vyhlásil a dodal, že Bulharsko by tak už nemalo mať s Maďarskom žiadne problémy, pokiaľ ide o schengen.
Bulharsko a susedné Rumunsko vstúpili do Európskej únie (EÚ) v roku
2007, ale ich snaha vstúpiť aj do zóny voľného pohybu narazila na odpor
niektorých členských štátov bloku. Okrem Maďarska boli minulý rok proti
vstupu Bulharska aj Holandsko a Rakúsko. Holandsko však v piatok (15.
12.) uviedlo, že Sofia už splnila podmienky a Rakúsko nedávno tiež
zmiernilo svoj odmietavý postoj.
Viedeň navrhla tzv. vzdušný schengen, teda uvoľnenie pravidiel pre
leteckú dopravu pre Bulharsko a Rumunsko, ak Brusel posilní vonkajšie
hranice EÚ.
(1 EUR = 1,9558 BGN)